Kázeň na 5. nedeľu po Veľkej noci: 1. kniha Mojžišova 2, 4-8; 18-20a
„Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo - a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril.
Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň. Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver.“
Káže brat farár Milan Kubík
