Kázeň na 19. nedeľu po Svätej Trojici: Prvý list Korintským 12, 12-27
„Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel. Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo. Veď oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! alebo hlava zas nohám: Nepotrebujem vás! Ba čo viac: údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú veľmi potrebné, a tie, ktoré sa nám zdajú menej cennými na tele, tým väčšmi si ich uctievame, a našim neslušným (údom) dostáva sa tým slušnejšieho odenia, ale naše slušné (údy) to nepotrebujú. Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba. A preto keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa jednému údu dostáva oslava, radujú sa s ním všetky údy. Vy (spolu) ste telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd."
Káže brat farár Milan Kubík
