Kázeň na Štedrý večer: Lukáš 2, 1-14 (v upravenej verzii)
V tých dňoch vyšla vyhláška Ministerstva financií, aby v celej krajine prebehla registrácia daňových poplatníkov, a pretože informačný systém krajiny bol skutočne dobre dotiahnutý a funkčný, každý sa musel osobne registrovať v mieste svojho narodenia; inde to proste nešlo. Všetci sa teda išli zapísať, každý na svoj úrad. Aj Jozef, tesár, sa tomu nariadeniu musel podrobiť. Viedol skromnú živnosť v Rajeckých Tepliciach, ale pochádzal z Martina, to je kúsok pri Žiline. Jeho rodina tam sídlila už od dôb Karola Kuzmányho. Musel vláčiť cez neustále upchaté Strečno seba aj svoju ešte nie manželku na finančák do rodného mesta. A navyše tam s ním tie papiere musela ísť podpísať aj ona, jeho snúbenica Mária. Nikoho nezaujímalo, že je tehotná. Keď sa konečne dotrepali do Martina, na Máriu to prišlo. Porodila svoje prvé dieťa; bol to chlapec. Zabalila ho do šálu a uložila ho na matrac pod mostom na výpadovku do Sučian, pretože Univerzitná nemocnica je vraj len pre miestnych. Turiec aj Martin úplne preplnené a domov si predsa tých odídencov tiež nechcel nikto vziať a zvlášť na Vianoce. Celé mesto spalo. Len smetiari sa pred rannou zmenou schádzali pri svojich autách. Náhle sa parkovisko zalialo oslnivým svetlom. Než stihli spustiť poplach, objavil sa pred nimi muž celý v bielom s tvárou anjela a povedal: „Nebojte sa, upokojte sa! Dnes v noci sa v Martine začal rúcať starý režim. Narodil sa vám nový Prezident. Žiadny populista, ani despota, ale obyčajný Záchranár, na ktorého všetci čakáte. A toto bude Jeho zvláštne znamenie: nájdete Ho ako bábätko zabalené do šálu ako leží pod mostom na matraci." A v tom sa za tým mužom v bielom z tmy vynoril spevácky zbor a z plných pľúc spustil: (ukážka piesne Hosanna).
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
