Kázeň na 2. nedeľu po Svätej Trojici: Matúš 16, 13-17
„Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“
Skutky apoštolov 9, 1-9
„A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
