Kázeň na 4. nedeľu po Svätej Trojici: Lukáš 6, 17.18a, 20a, 36-42
„Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom.“
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
