Kázeň na 20. nedeľu po Svätej Trojici: Marek 2, 1-12
Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnaumu. Správa o Jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste. Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom, sa nedalo ani hnúť. A On im zvestoval Božie posolstvo. Keď sa k Nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka, videli, že sa k Nemu cez ten dav neprederú. Preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred Neho. Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Sedeli tam niekoľkí učitelia zákona a v duchu sa pohoršovali: Toto je predsa rúhanie. Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh. Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy. No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje? Čo je ľahšie oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy alebo mu prikázať: Vstaň a choď? Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka. Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý, vstaň a choď domov. A chorý ihneď pred očami ohromného zástupu vyskočil na rovné nohy. Vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha. Také čosi sme ešte nikdy nevideli.
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
