Kázeň na 16. nedeľu po Svätej Trojici: 2. Samuelova 12, 1-10.13-15
Hospodin poslal k Dávidovi proroka Nátana. On vošiel k nemu a povedal mu: Dvaja ľudia žili v tom istom meste; jeden bohatý a druhý chudobný. Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. Ten chudobný nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil a ktorú choval, a tak rástla s ním a s jeho deťmi. Z jeho skyvy chleba jedávala, z jeho misky píjala, v náručí mu spávala, bola ako jeho dcéra. Tu prišiel hosť k bohatému človekovi a to mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo statku a pripraviť to pocestnému, ktorý prišiel k nemu. Ukradol ovečku toho chudobného človeka a tú pripravil pre svojho hosťa. Vtedy Dávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu človekovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, chlap, ktorý to urobil, je synom smrti. Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovanie. Nato Nátan povedal Dávidovi: Ty si ten človek. Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Saulovej ruky. Dal som ti dom tvojho pána, dal som ti ženy tvojho pána do náručia, dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak sa ti to máli, pridám ti hocičo. Prečo si pohrdol Hospodinom a urobil, čo je zlé v Jeho očiach? Chetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu, zabil si ho mečom Ammóncov. Preto sa teraz nikdy nevzdiali meč od tvojho domu, lebo si mnou pohrdol a vzal si si manželku Chetejca Uriáša, aby ti bola ženou. Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin ti odpúšťa tvoj hriech, nezomrieš. Ale pretože si v tejto veci potupil Hospodina, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie. A Nátan odišiel domov.
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
