Kázeň na 4. nedeľu po Veľkej noci - Cantate: Žalm 23, 4
„Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.“
Skutky apoštolov 16, 19-34
Keď si páni veštiacej mladej ženy uvedomili, že prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a dovliekli ich na námestie pred sudcov. Títo židia poburujú naše mesto, kričali. Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom. Aj poštvaný dav sa obrátil proti nim. Sudcovia dali teda z nich postrhať šaty a vyšľahať ich po nahom tele prútmi. Keď ich poriadne zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil. Dali ich to najhlbšej cely a nohy im pre istotu zovrel do klady. Okolo polnoci, keď sa Pavel a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, až sa to rozliehalo pod celej väznici, nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovi. Keď sa žalárnik prebudil a videl, čo sa stalo, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli. Ale Pavel nahlas skríkol: Nerob to, všetci sme tu. Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. Potom ich vyviedol von a spýtal sa: Páni, čo mám urobiť, aby som bol spasený? Odpovedali mu: Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome. A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo. Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, vymyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou. Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a tešil sa on i celá jeho rodina, že mohli uveriť v Boha.
Káže sestra kaplánka Slávka Danielová
