Kázeň na 4. nedeľu po Zjavení: Lukáš 4, 20-30
„Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
