Kázeň na 2. nedeľu po Zjavení: Matúš 14, 22-33
Hneď potom prinútil učeníkov, nech nastúpia na loď a odplávajú pred ním na druhú stranu, kým On prepustí zástupy. Keď prepustil zástupy, vystúpil v samote na horu, aby sa modlil. Neskoro večer tam tiež zostal sám. Loď už bola ďaleko od brehu zmietaná vlnami, pretože sa vietor valil proti nim. Krátko pred svitaním o štvrtej nočnej stráži sa k nim Ježiš vydal pešo po hladine. Keď Ho učeníci uvideli kráčať po jazere, vydesili sa a kričali strachom: To je prízrak! Vzchopte sa, to som ja, prehovoril hneď k nim Ježiš, nebojte sa! Pane, ak si to ty, odpovedal mu Peter, prikáž, nech prídem k Tebe po vode! Ježiš mu povedal: Poď! A Peter vystúpil z lode a kráčal po vode, aby prišiel k Ježišovi. Keď ale videl, aký silný je vietor, dostal strach a začal sa topiť. Pane, zachráň ma! Vykríkol. Ježiš hneď stiahol ruku a chytil ho. Prečo si pochyboval, maloverný? povedal mu. A potom hneď nastúpili na loď a vietor sa utíšil. A tí, ktorí boli na lodi, sa Mu začali klaňať a hovorili: Skutočne si Syn Boží!
Káže sestra kaplánka Paulínka Šofranková
