A to je to posledné je pieseň z albumu Pustvopol.
Objednať si ho môžete tu: www.slnkorecords.sk/katarina-malikova/pustvopol
© Katarína Máliková 2016
(v piesni je použitá ľudová pieseň z Telgártu)
A čo teraz?
Spáliť mosty,
zbúrať hrady, sfúknuť dym
po výstrele do oblohy?
Pribúdajú smutné slohy,
dokiaľ všetko nezničím.
Keď mi z loďky vidno iba chrbát,
neplávaj po prúde k nej –
nechaj vrkoč, siluetu.
Práve dopovedá vetu
a to je to posledné.
Prvé jarné, chladné vône.
Odmietam sa poraniť.
Neodchádzam z trucu,
neposielam lietadielká,
zberám sa v rámci sebaobrany.
Divoká, pradivoká, vášeň vznešená –
smreková, prefúkaná, mrazivá planina.
Úbočia, kotliská, strmhlav, rovina.
Horkastá brusnica, poludňajšia hodina.
Čo iba vo výšinách je vonná dúška materina –
voňala by som ju, krutá, aj nevinná.
Pustvopol, Pustvopol
postvopolskvo polo –
koť iďem od ňoho,
ďeľi sa vo trojo.
